(English version cooming soon :))
Ahojte!
V prvom rade by som sa chcela ospravedlniť za svoju neaktivitu, viem že to pre mňa nie je dobrou vizitkou, no budem sa to snažiť napraviť :). Dnes Vám prinášam fotky z výstavy Titanic, ktorá sa konala v Bratislave od septembra do januára. Zúčastnila som sa jej až začiatkom januára, nakoľko navštevujem druhý ročník vysokej školy a zimný semester bol celkom časovo náročný. Zadania z týždňa na týždeň, veď to poznáte :D.
Po mojej oficiálne prvej skúške (ktorá dopadla úspešne :D) sme sa s priateľom rozhodli zájsť na výstavu Titanicu (alebo inak povedané "donútila" som ho :D), bola som celá bez seba, tešila som sa na nové fotky ako malá. Zakúpili sme si lístky a následne sme dostali palubnú vstupenku. Keď sme si odložili veci do šatne, trošku sklamaná (lebo som nemohla vziať so sebou statív :( ), no zároveň usmiata som s foťákom na krku vykročila do prvej miestnosti. V nej sa nachádzali veľké tabule s množstvom (pre mňa) nudných informácií z histórie, nejaké staré fotografie a zmenšený model Titanicu. Čo to som skúsila nafotiť fotákom no fotiť v tmavých priestoroch bez statívu nie je žiadna výhra :/ a tak som foťák vymenila za priateľov telefón :).
V prvom rade by som sa chcela ospravedlniť za svoju neaktivitu, viem že to pre mňa nie je dobrou vizitkou, no budem sa to snažiť napraviť :). Dnes Vám prinášam fotky z výstavy Titanic, ktorá sa konala v Bratislave od septembra do januára. Zúčastnila som sa jej až začiatkom januára, nakoľko navštevujem druhý ročník vysokej školy a zimný semester bol celkom časovo náročný. Zadania z týždňa na týždeň, veď to poznáte :D.
Po mojej oficiálne prvej skúške (ktorá dopadla úspešne :D) sme sa s priateľom rozhodli zájsť na výstavu Titanicu (alebo inak povedané "donútila" som ho :D), bola som celá bez seba, tešila som sa na nové fotky ako malá. Zakúpili sme si lístky a následne sme dostali palubnú vstupenku. Keď sme si odložili veci do šatne, trošku sklamaná (lebo som nemohla vziať so sebou statív :( ), no zároveň usmiata som s foťákom na krku vykročila do prvej miestnosti. V nej sa nachádzali veľké tabule s množstvom (pre mňa) nudných informácií z histórie, nejaké staré fotografie a zmenšený model Titanicu. Čo to som skúsila nafotiť fotákom no fotiť v tmavých priestoroch bez statívu nie je žiadna výhra :/ a tak som foťák vymenila za priateľov telefón :).
Začiatok celej výstavy začínal až v ďalšej miestnosti kde sa premietal krátky 10 minútový film, ktorého obsahom boli informácie ohľadom nepotopiteľnej lodi, ako jej váha, trvanie výstavby a podobné menej zaujímavé veci (for me). Z premietacej sály sa niečo okolo 50 návštevníkov vrátane nás dvoch ponorilo do skúmania exponátov v ďalších miestnostiach.
Mali sme možnosť prejsť sa chodbou prvej triedy Titanicu, ktorú sme mohli vidieť vo filme, videli sme slávne schodisko s "legendárnymi" hodinami na ktorom sa plavila a zároveň zachránila Rose. (V skutočnosti to bolo len obyčajné plátno, no ak ste našli správny uhol, zdali sa byť skutočné :D ). Podarilo sa im dôverne naaranžovať kajutu prvej triedy, pôsobila ozaj luxusne na tú dobu. Nachádzali sa v nej dve kúpeľne a šatník.
Postupovali sme ďalej, až sme sa ocitli v kotolni, odkiaľ sa ozývali zvuky, akoby ste tam ozaj boli. Ako sme sa blížili ku koncu, po celom tele mi behali zimomriavky. Najprv hlásenia o ľadovcoch, ktoré sa v skutočnosti ku kapitánovi vôbec nedostali, posledné dva dni plavby do cieľa, ľadovec priamo pred nami a zrazu náraz ako hrom... Titanic sa napĺňa vodou, zaplavuje kajuty a trhá parník na dve polovice, kým sa zachraňuje kto môže a ako môže. Obsadenia záchranných člnov nedosahovali ani z polovice svoju kapacitu a púšťali sa na hladinu. Aj to bol dôvod prečo sa zachránilo 705 ľudí a 1 523 pasažierov nešťastie neprežilo...
V predposlednej miestnosti sme sa ocitli na dne severného Atlantiku, hlboko štyri kilometre, v mrazivých vodách s tlakom vyšším ako 380 barov. Nie doslova, of course :). Najviac na ma zapôsobilo spracovanie vraku Titanicu na dne Atlantiku, ako sa vlnilo svetlo a pôsobilo to skutočne, akoby ste tam boli spolu s vrakom parníku. Dokázala by som tam ostať večnosť, vyvolávalo to vo mne pokoj a pocit, ktorý sa slovami veľmi ťažko opisuje. Jedným slovom - neskutočné.
Na záver sme mali možnosť zažiť pocit, aký prežívali príbuzný cestujúcich nepotopitelnej lode. Ocitli sme sa v poslednej časti výstavy, kde boli obrovské tabule s menami cestujúcich rozdelených do jednotlivých tried a mená posádky lode. Vytiahli sme si palubné vstupenky, kde sa nachádzali mená našich postáv. Ja som "stvárňovala" 20 ročnú mladú slečnu, ktorá cestovala druhou triedou, so svojím bratom a snúbencom. Nakoľko do záchranných člnov nastupovali predovšetkým ženy a deti, plavbu Titanicom som prežila, no brat a snúbenec také šťastie nemali. :(
Priateľ "stvárňoval" 49 ročného úspešného podnikateľa, ktorý bol taktiež dedičom rodinného majetku. Spolu so svojou rodinou cestovali prvou triedou. Bohužiaľ plavbu Titanicom neprežil, no jeho syn spolu s manželkou prežili z rovnakého dôvodu ako moja postava.
Priateľ "stvárňoval" 49 ročného úspešného podnikateľa, ktorý bol taktiež dedičom rodinného majetku. Spolu so svojou rodinou cestovali prvou triedou. Bohužiaľ plavbu Titanicom neprežil, no jeho syn spolu s manželkou prežili z rovnakého dôvodu ako moja postava.
Čas ubehol ako voda, ani som si neuvedomila, že sme tam strávili vyše dve hodiny. Ale ako sa hovorí, keď robíte niečo zábavné, čas plynie neskutočne rýchlo. Celkovo som si výstavu užila a hodnotím ju pozitívne. Dúfam, že sa Vám šlánok páčil, vidíme sa pri ďalšom príspevku. Majte sa pekne a užite si zvyšné fotky :).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára